Farský kostol sv. Jakuba bol postavený v prvej polovici 14. storočia ako trojloďový priestor. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V roku 1859 – 1860 bola postavená neogotická veža, údajne na podnet kritických slov cisára Františka Jozefa I., ktoré adresoval levočským mešťanom pri jeho návšteve mesta.
V interiéri kostola sa zachovalo mnoho historického mobiliáru. Nachádza sa tu jedenásť gotických oltárov, najrozmernejší z nich – hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Okrem nich sú tu monumentálne architektúry renesančného organu, barokovej kazateľnice, meštianskych epitafov a náhrobníkov i drevených lavíc levočských mešťanov. K najstaršej výzdobe kostola z obdobia okolo roku 1400 patria nástenné maľby na stene severnej lode, vo svätyni kostola.
Južný portál chrámu patrí k najvyspelejším dielom vrcholnej gotiky u nás. V chrámovom priestore stojí skvostná architektúra hlavného krídlového oltára, najvyššieho v celom gotickom svete, ktorý je vrcholným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltára tvorí skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a s. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Oltárna architektúra je ukončená štítom z fiál, v ktorom sú vkomponované gotické sochy apoštolov z predošlého oltára.
Levočský kňaz a humanista Ján Henckel podporil nielen vznik oltára s. Jánov, ale pravdepodobne aj prvú renesančnú stavbu mesta, nadstavbu knižnice farského kostola, ktorá dodnes nesie jeho meno.
Organ a kazateľnica vznikali takmer súčasne v dvadsiatych rokoch 17. storočia. O tieto diela sa zaslúžil bohatý levočský mešťan Friedrich Probst. Kazateľnica sa bez zmien zachovala na pôvodnom mieste. Organ bol postavený na severnej strane hlavnej lode a bol dielom krakovského stolára Hansa Hertela, dánskeho sochára – tovariša Hansa Schmidta a norimberského organára Hansa Hummela. Organ bol až do svojho premiestnenia v roku 1846 najväčším v celom Uhorsku. Vo farskom kostole sa vzácny cyklus siedmych dobrých skutkov milosrdenstva a siedmych smrteľných hriechov na nástennej maľbe. Maľby, ktoré sprevádzajú texty v ľudovej reči a nie v latinčine, boli zamerané na laické spoločenstvo, ktoré mali vychovávať