Nitriansky hrad patrí k najstarším dochovaným stavbám v Nitrianskom kraji. Podľa archeologických vykopávok sa prvé počiatky stavebnej činnosti na hradnom kopci dajú vystopovať do rímskych čias, kedy na hrade bolo keltské, dácke a neskôr germánske osídlenie. Prvá písomná zmienka o opevnenom hradisku na mieste dnešného hradu pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre okolo roku 830. Po pričlenení Nitrianskeho kniežatstva do moravského panstva, Nitrianske hradisko zostalo významným sídelným centrom.V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk a v rokoch 880 - 892 tu bolo aj biskupské sídlo. Po páde Veľkej Moravy toto biskupstvo zaniklo, po vzniku uhorského štátu ho však už v druhej polovici 11. storočia obnovili. Význam Nitrianskeho hradu v tomto čase potvrdzuje tzv. Maurova legenda z rokov 1064 - 1070, ktorá spomína na hrade baziliku sv. Emeráma, do ktorej uložili pozostatky sv. Ondreja a Beňadika. Po vzniku Uhorska Nitriansky hrad zostáva sídlom údelného kniežatstva, ktorému vládne nástupca uhorského trónu. V tomto období sa pôvodné valové hradby menia na hradby kamenné. Ako silný a kamenný hrad Nitra odolala tatárskemu vpádu v roku 1241, no o tri desaťročia neskôr roku 1271 ho však veľmi poškodil požiar počas obliehania Přemyslom Otakarom II. Po požiari obnovili nielen kostol, ale pravdepodobne aj opevnenie hradu. Začiatkom 14. storočia ho dva razy po sebe dobyl Matúš Čák a roku 1431 ho obliehali husiti. Za kráľa Žigmunda vybudovali v prvej polovici 15. storočia nové hradné opevnenie, aj z toho sa nám však zachovalo málo, pretože roku 1465 znovu spustošilo hrad vojsko kráľa Mateja Korvína. K ďalším opevňovacím stavbám na hrade prišlo v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, keď postavili renesančný hradný palác a novú vnútornú hradnú bránu.Počas stavovských povstaní v prvej polovici 17. storočia bol hrad centrom vojenských operácií a v roku 1663 sa dokonca dostal na krátky čas do rúk Turkov. Po odstránení škôd prebudovali v rokoch 1673 - 1674 celý obranný systém hradu podľa požiadaviek modernej fortifikácie. K veľkej stavebnej a obnovnej činnosti došlo na hrade však až po skončení povstania Františka Rákócziho na začiatku 18. storočia, keď prestavali tzv. horný kostol a vybudovali nový Biskupský palác. Stále prestavby hradu takmer úplne zotreli jeho pôvodnú podobu. Z najstaršej vývojovej etapy je odkrytá časť veľkomoravskej palisády, ktorú je možné vidieť v otvorených kazematoch. Z románskej doby sa zachovala iba časť Kostola sv. Emeráma z prvej polovice 13. storočia. Z gotického obdobia ostala časť hradobného múru a veľký gotický (tzv. horný) kostol z prvej polovice 14. storočia. Zo 16. storočia sa zachovala vnútorná hradná brána. V pomerne dobrom stave sa nám zachovali iba stavby z konca 17. a z 18. storočia. Pre verejnosť sú prístupné hradné nádvoria, kazematy s veľkomoravským valom, Vazilova veža, Katedrála sv. Emeráma a Diecézne múzeum.