Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka asi 10 km úzkou cestou cez mestskú časť Biely Potok. Obec Vlkolínec predstavuje najzachovalejší a najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb v strednej Európe. Obec bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu a 11.decembra 1993 bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva
Jedna z povestí hovorí, že názov obce Vlkolínec je odvodený od výskytu vlkov v tejto lokalite; znakom obce je heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti. Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka. Vlkolínec bol sedliacko - želiarskou obcou.
Ľudová architektúra Vlkolínca je typická pre horské usadlosti, drevené zrubové domy vrchárskeho typu s omietkou pastelových farieb (biela, modrá, svetlo-okrová), strechy pokrýva drevený šindeľ.
Sídelnou osou hornej časti osady Vlkolínec tečie upravený potok od severu na juh v drevených žľaboch. V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom, Liptovského múzea v Ružomberku, s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti, v poľnohospodárstve. Vo Vlkolínci bola tiež škola, ktorá zabezpečovala vzdelávanie pravdepodobne už od 17. storočia.
V súčasnosti je obec Vlkolínec stále živá s počtom obyvateľov 35 stálych, ktorí bývajú v 18-tich domoch z celkového počtu 55 domov.