lenotom Bojníc, mestečka pri Prievidzi, je „rozprávkový” Bojnický zámok, ktorý patrí k najnavštevovanejším a najkrajším zámkom nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Zámok postavili na travertínovej kope, na ktorej v 11. storočí stál stredoveký hrad. V minulosti ho vlastnili najslávnejšie šľachtické rody, pričom jeho poslednými vlastníkmi boli Pálfiovci. Gróf Ján Pálfi dal celý objekt na konci 19. storočia prestavať budapeštianskemu architektovi J. Hubertovi podľa vzoru zámkov stojacich pri rieke Loira v strednom Francúzsku. Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu zvýrazňujú strmé strechy paláca, kaplnky a veží.
V súčasnosti sú v zámku sústredené zbierky umelecko-historického múzea. V expozícii možno vidieť pôvodné zariadenie a umelecké predmety z prelomu 19. a 20. storočia. K najväčším unikátom a najcennejším dielam patrí neskorogotický súbor obrazov - tzv. Bojnický oltár od florentského majstra N. di Cione Ortagna z polovice 14. storočia. Súčasťou prehliadky zámku je návšteva kvapľovej jaskyne pod zámkom, s ktorou je prepojená 26 m hlboká hradná studňa.
Z množstva podujatí organizovaných v zámku je najznámejší Medzinárodný festival duchov a strašidiel, ktorý sa pravidelne organizuje koncom apríla a začiatkom mája. V tomto období je Bojnický zámok centrom stretnutia strašidiel, bosoriek a upírov z celého sveta.
Neoddeliteľnou časťou zámockého areálu je park a lesopark, ktorý dotvára jeho pôsobivú kulisu. Pred zámockým vchodom stojí známa šesťstoročná Bojnická lipa kráľa Mateja s obvodom okolo 12,5 m. Sám kráľ rád chodieval do Bojníc a pod lipou usporadúval rôzne hostiny a porady.